Tento rok v auguste predstavili výskumníci z Palackého univerzity v Olomouci nový nástroj na meranie stresu. Ide o prístroj, ktorý mieru stresu určí opakovaným meraním telesných parametrov. Síce sme sa problematike stresu už v jednom článku venovali, ale dovolím si sa k nej ešte raz vrátiť.
Mieru stresu si zvyšujeme v pracovnom aj v osobnom živote
Stres je totiž téma, ktorú riešime nielen v pracovnom, ale aj osobnom živote. Dovolím si dokonca tvrdiť, že vystresovaného jedinca poznáte na ulici na prvý pohľad. A samozrejme, zaoberajú sa ním už po dlhú dobu aj rôzni psychológovia. Napríklad Američania T.H. Holmes a R.H. Rahe pracovali 15 rokov na vytvorení škály životných udalostí, podľa ktorej je možné určiť mieru stresu, ktorému sme vystavení. Uvedomovali si pritom, že na mieru stresu vplývajú nielen negatívne udalosti, ale aj tie pozitívne.
Mieru stresu zvyšujú aj pozitívne udalosti
Na vysokých miestach sa na ich škále objavovali napríklad rozvod/rozchod, zmena zamestnania alebo vážne ochorenie. Paradoxne, vysoké bodové hodnotenie mali aj v podstate pozitívne životné udalosti ako svadba alebo narodenie dieťaťa. To znamená, že sa tu umiestnili aj udalosti, ktoré podvedome považujeme za tie, ktoré nás nabijú pozitívnou energiou. Prekvapivo teda aj tie vplývajú na našu mieru stresu. A ruku na srdce – kto z vás je už teraz vystresovaní z Vianoc? Alebo ktorí ste sa stresovali pred odchodom na dovolenku, či to v práci bez vás zvládnu, alebo či máte všetko správne zbalené a lietadlo odletí načas?
5 metód merania miery stresu
Z odborného hľadiska je možné sa na stres pozrieť z dvoch pohľadov – predispozícia k miere prežívania stresu, ktorá súvisí s našou osobnosťou a bola vytváraná počas života a aktuálna úroveň stresu, ktorá súvisí s aktuálnou situáciou. Podľa toho, čo chceme zistiť, je vhodné použiť nástroje/ metriku na meranie. Na výber je niekoľko metód, vyberám niektoré z nich:
1. Osobnostné dotazníky
Takýto typ zisťovania miery stresu nemusí byť až tak zaujímavý pri samotnom vypĺňaní, no môže priniesť hodnotné výstupy, s ktorými viete pracovať. Dotazníky môžu byť zamerané nielen na aktuálny, ale aj na dlhodobý stav. Vždy záleží, čomu sa chceme venovať a do akej hĺbky sa chceme spoznávať. Najčastejšie sa v pracovnej oblasti používajú dotazníky zamerané na správanie zamestnanca/ jednotlivca, ktoré vám zisťujú osobnostnú predispozíciu k miere prežívania stresu, ktorá úzko súvisí aj s osobnou oblasťou. Napr. ak sa cítim nekomfortne v práci s tým, že ľudia robia veci na poslednú chvíľu, je vysoko pravdepodobné, že rovnako ma to bude hnevať aj v súkromnej sfére. Nie sme predsa stroje, so zatvorením dverí, keď odchádzame z práce, nenechávame v práci aj svoju osobnosť, tá ide s nami. ? Výskumníci zistili, že až 80% (niekde sa uvádza až 90%) nášho správania v práci sa zhoduje s naším správaním v osobnej oblasti.
2. Projektívne metódy
Zaujímavejší typ merania už aj kvôli jeho spôsobu. Často sa realizuje interaktívne cez karty, resp. kresbu. Zisťujeme tak aktuálny stav prežívania stresu, prípadne, čo konkrétne človeka stresuje a nemusel si to priamo uvedomovať. Často sa táto metóda používa pri workshopoch/ školeniach. Ja osobne ako psychológ ju používam pri workshope Copingové stratégie, kedy si samotný človek vytvára príbeh cez kreslené karty/ obrázky a cez ne spoznáva samého seba a svoje vlastné správanie v situáciách, keď je pod tlakom.
ďalej sú to:
3. Motivačné dotazníky/ aktivity
Zaujímavé testovanie, ktoré prináša pozoruhodné výsledky. Často ľudia vedia u seba identifikovať, kedy sú v strese, ako sa správajú, čo by mali robiť, no nedarí sa im to zmeniť. Vtedy je vhodné zamerať sa na motiváciu. Tá človeku často odpovie na otázku svojich hodnôt. V pracovnej praxi sa mi osvedčilo použiť dotazníky alebo štruktúrované aktivity, kedy si človek odpovedá na otázky, prípadne rieši úlohy podľa istej štruktúry.
4. Tímové profily
A ak by sme chceli ísť na prácu v tímoch, vrelo odporúčam tímové profily, kedy sú výsledky, či dotazníkov, aktivít riešené na skupinovej úrovni, kedy jednotlivci medzi sebou nepoznajú svoje výsledky. V tomto prípade je tím dôležitejší ako jednotlivec. Nemám na mysli teambuildingy typu „skákania vo vreci“, ale relevantné skupinové aktivity, ktoré dokážu zistiť správanie skupiny pod stresom/ v nekomforte. Veľa z vyššie spomínaných techník sa dá použiť na skupinovej báze.
5. Koučing metódy
Áno, do istej miery je možné aj individuálnym, resp. tímovým koučingom zistiť mieru stresu. Tu sa skôr kladie dôraz na to, ako s daným stresom ďalej pracovať, či už na individuálnej alebo skupinovej úrovni.
Už pri samotnom výbere metódy je veľmi dôležité zvažovať, aký typ si zvolím. Ak sa zvolí nesprávna forma, nemusí byť dosiahnutý požadovaný efekt, dokonca to môže nabrať opačný smer. A samozrejme samotná realizácia by sa mala uskutočňovať pod kvalifikovaným dozorom.
Zdroje:
Kollárik, T., Lisá, E. a Ritomský, A. (2013). Psychodiagnostika manažérov. Žilina: Eurokofex.
Karpinská, Z. a Kmecová D. (2017). Koučovanie podľa pyramídy. Bratislava: Business Coaching College.
Kubalák, M. (2013). Efektívne riadenie ľudských zdrojov. Žilina: Eurokodex.
Hroník. F (1999). Jak se nespálit při výbére zaměstnnacu. Computer Press.
Chamorro-Premuzic, T., & Furnham, A. (2005). Personality and Intellectual Competence. New Jersey: Lawrence Erlbaum Associates, Inc.
Lisá, E. (2010). Psychologické testovanie v práci. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave.
Copingové stratégie – model Basic Ph
Hogan, R., Hogan, J., & Warrenfeltz, R. (2007). The Hogan Guide. Tulsa: Hogan Press.
Letovancová, E. (2010). Psychológia v manažmente. UK – aké druhy motivácie existujú a ako vieme s nimi pracovať
Kollárik, T. (2011). Sociálna psychológia + psychológia práce = sociálna psychológia práce? Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave.
Mount, M.K., Barrick, M.R., & Stewart, G.L. (1998). Five – Factor Model of Personality and Performance in Jobs Involving Interpersonal Interactions. Human Performance, 11(2), 145-165.
Peeters M.A.G., van Tuijl, H.F.J.M., Rutte, CH.G., & Reymen, I.M.M.J. (2006). Personality and Team Performance: A Meta-Analysis. European Journal of Personality, 20(5), 377-396.
www.protoze.cz
Autor
Aneta Vančová