Denník manažéra XI.
Nenazval by som to možno krízou stredného veku. Jednoducho som prišiel do štádia, a počúvam to aj od iných známych, kedy premýšľam, či práca, ktorú robím, je skutočne pre mňa tá pravá. Zamýšľam sa nad tým, či práve teraz nie je ten správny čas zmeniť smer. Začať sa venovať úplne niečomu inému. Ak to neurobím teraz, tak s pribúdajúcimi rokmi už na to nebudem mať asi odvahu. Dá sa vôbec zistiť, či robím to, na čo mám najväčšie predpoklady, alebo mám skúsiť niečo nové?
Presne tento prípad práve môžem pozorovať v mojom okolí. Úspešný muž, vek okolo 40 rokov, s dobre rozbehnutou kariérou, zvažuje, či by predsa len nemal skúsiť niečo iné. Niečo, čo ho možno viac baví. Z korporátneho života by rád odletel priamo do vlastného biznisu s autami, ktoré sú jeho životnou vášňou. Často o tom premýšľa, zvažuje pre a proti, robí si prieskum trhu… Na chvíľu sa tejto svojej myšlienke venuje a to až do času, kým ho znova nepohltí kolobeh korporátnej práce… A keď ho opäť po x-tý krát nahnevá rozhodnutie „vrchnosti“, vráti sa k svojej myšlienke, otvorí Google a začne hľadať, či ho niekde nečaká niečo lepšie…
Je normálne a bežné, že po istom čase sa obzrieme späť a hodnotíme, kam sme sa dostali a rozmýšľame, ktorým smerom sa pohnúť ďalej. Ale nemusí to súvisieť s konkrétnym vekom.
Osobne si myslím, že „správny čas“ na zmenu sa nepodriaďuje veku. Poznám niekoľkých veľmi úspešných ľudí, ktorí smer kariéry zmenili po 20 rokoch. Ďalší sa pre radikálnu zmenu rozhodli „už“ po 10 rokoch a viem aj o takých, ktorí kariérny smer menia naozaj každé dva až tri roky. Samozrejme, k zásadnej zmene človek musí najskôr dozrieť. No nemyslím si, že takéto dozretie sa dá vtesnať do niektorej z vekových kategórií. Ide skôr o okolnosti, ktoré nás v rôznom veku obklopujú a tým pádom aj ovplyvňujú. Zabehnutý rodinný život s dvoma deťmi a hypotékou zrejme mnohých z nás od začínania „od nuly“ odradí. Pochopiteľne, veď ide o nemalé riziko… A tým sa dostávame k odvahe.
Odvaha, resp. odvážnosť ako osobnostná črta sa vyskytuje väčšinou u dobrodružných ľudí, ktorí sa neboja až tak riskovať. Dokonca riziko obľubujú. V pracovnej sfére sa to môže prejavovať tendenciou k vyššej ochote ísť aj do riskantných obchodných rozhodnutí, vyhľadávaniu nových a nových podnetov. Samozrejme, miera odvahy je u každého z nás iná. Niekto sa nebojí prejsť na červenú, ale za žiadnych okolností by neoponoval šéfovi na porade. Iný sa nebojí zmeniť prácu každé dva roky, chodiť z pohovoru na pohovor, ale pred prezentovaním pred 20 ľuďmi má obrovský rešpekt…
Každý sme nastavený inak, a preto máme aj iné predpoklady na rôzne kariérne dráhy.
Ako zistiť, na čo sa hodíte práve Vy?
Existuje niekoľko možností, ktoré sa líšia v ich „presnosti“, s akou Vám vedia zodpovedať túto otázku. Najrýchlejšia, no najnespoľahlivejšia možnosť je spýtať sa Googlu:
Aký som typ osobnosti?
Denník manažéra XI.
Za 1,3 sekundy Vám Google ponúkne stovky osobnostných testov – aký ste typ v MBTI, v Big Five, aký ste farebný typ, čo o vás napovedá Vaše obočie či tvar uší, typ písma alebo dokonca hviezdy. Zdrojov teda nie je málo, ale sami si odpovedzte, či by ste svoj potenciál, svoje predpoklady pre kariérny smer, chceli zakladať na tom, či ste sa narodili v čase, keď bol Mars vo svojom 3. dóme… Nie? V tom prípade máte druhú možnosť – dlhšiu, drahšiu, ale validnejšiu – psychodiagnostiku. Iba psychodiagnostika odborníkom Vám vie zodpovedať všetky Vaše otázky o tom, na čo presne sa hodíte a na čo nie. Dobrý psychológ totiž vie, ako jednotlivé konštrukty Vášho ja navzájom súvisia, čo sa s čím ovplyvňuje. Napr. Vaša osobnosť vplýva na výsledok IQ testu, či ako sa Vaša osobnosť premieta do spôsobu, akým čelíte konfliktom a nejednoznačnosti informácií. Áno, možno si hovoríte, že veď IQ test si tiež viete urobiť online po troch kliknutiach… To je síce pravda, no už ho asi ďalej nebudete vedieť správne zinterpretovať v kontexte Vašich ostatných daností. To dokáže len odborník.
V praxi som sa s touto situáciou stretla neraz – prišiel za mnou človek na križovatke s jednoduchou otázkou: Ako ďalej? Ako psychológ viem človeku pomocou diagnostiky načrtnúť, v čom sú jeho silné stránky, kde má limity, a v akom prostredí sa pravdepodobne bude trápiť. No ani najlepší psychológ Vám nepovie: Vy sa hodíte na to, aby ste mali firmu na výrobu pier!
Denník manažéra XI.
Hoci Vám psychodiagnostika vie ponúknuť odpovede, nedá Vám presný recept na kariéru, ktorá Vás urobí šťastným. Predpoklady sú totiž jedna vec, ale motivácia a realita vec druhá. Môžete mať skvelé predpoklady na to byť právnikom, ale chceli by ste to naozaj? Môžete mať tiež skvelé predpoklady byť učiteľkou v škôlke. Ak je pre Vás rovnako dôležitý vyšší životný štandard, zrejme na takejto pozícii nebudete dlhodobo šťastná… Nejde teda len o predpoklady samotné, ale aj o to, čo Vás baví, aké sú Vaše hodnoty – a áno, aká je Vaša socio-ekonomická realita. Najmä , ako veľká je Vaša motivácia ju zmeniť. Všetko to spolu súvisí.
Čo si teda počať?
Z vlastnej skúsenosti, i zo skúsenosti mojich klientov, by som odporučila jedno – ak už chcete zistiť, na čo máte najlepšie predpoklady, zverte túto úlohu do rúk odborníkom. Ak si nie ste istý, či je práve teraz čas na zmenu, počkajte. Dajte si napríklad konkrétny termín – do konca roka 2020 sa rozhodnem. Ak sa ani do toho dátumu nerozhodnete, zrejme nie ste pripravený, alebo tá zmena nie je ani tak o Vás, ako skôr o okolí, ktoré Vám ju podsúva. Ak sa pre zmenu rozhodnete, nepochybujte. Snažte sa nepodliehať panike pri prvom neúspechu, neobracajte sa späť za pohodlím stereotypu, ktoré ste opustili. Bežte do toho naplno a sústreďte sa len na to, aby ste sa dostali k vytúženému cieľu. Jedine tak sa Vám to podarí a budete si môcť povedať, že ste sa rozhodli správne a v správny čas.
Všetky články na tému Denník manažéra, nájdete v sekcií BLOG .
Autor
Aneta Vančová,
Jana Lišková