Každý manažér túži po efektívnom a inovatívnom tíme, no bez dostatku kvalifikácie a potrebných znalostí zamestnanca to väčšinou nejde. Okrem toho, štúdie dokazujú priamy vplyv vzdelávania na spokojnosť zamestnanca. Ak Vás vzdelávanie zamestnancov veľmi nezaujíma, mali by ste vedieť, že je vlastne povinné za určitých okolností, radí advokátka Mária Vančová.
zvýšiť alebo prehĺbiť kvalifikáciu zamestnanca?
Vzdelávanie zamestnancov je upravené v siedmej časti Zákonníka práce. Pod názvom Sociálna politika zamestnávateľa. V prvom rade treba uviesť, že zákonník práce rozlišuje dve formy starostlivosti o vzdelanie zamestnancov, a to zvýšenie kvalifikácie a prehĺbenie kvalifikácie.
V súlade s § 153 sa zamestnávateľ stará o prehlbovanie kvalifikácie zamestnancov alebo o jej zvyšovanie.
Zákonník práce vo svojich ustanoveniach neobsahuje presnú definíciu ani jedného z uvedených pojmov. Dalo by sa zhrnúť na základe odborných komentárov a príslušnej judikatúry, že hlavným rozdielom medzi zvyšovaním a prehlbovaním kvalifikácie je ich konečný výsledok, teda efekt.
Pri zvýšení kvalifikácie dochádza k získaniu vyššieho stupňa vzdelania (napr. zamestnanec so stredoškolským vzdelaním nadobudne vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa). Výsledkom zvýšenia kvalifikácie je teda možnosť zamestnanca vykonávať kvalifikovanejšie práce, ktoré by bez požadovaného vzdelania nemohol vykonávať.
Prehlbovanie kvalifikácie je systematické odborné vzdelávanie zamestnancov s cieľom udržiavať, zdokonaľovať a dopĺňať vedomosti a schopnosti už raz nadobudnuté a potrebné pre výkon konkrétnej práce, v rámci toho istého kvalifikačného stupňa.
dohoda o zvýšení kvalifikácie
Zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu, ktorou sa zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie. Dohoda musí byť pod sankciou neplatnosti písomná a musí obsahovať nižšie uvedené náležitosti:
- druh kvalifikácie a spôsob jej zvýšenia,
- študijný odbor a označenie školy,
- dobu, po ktorú sa zamestnanec zaväzuje zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere. Nesmie prekročiť päť rokov (nezapočítava sa do nej čas výkonu mimoriadnej služby, materskej a rodičovskej dovolenky a neprítomnosti v práci z dôvodu výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a väzby),
- druhy nákladov a ich celkovú sumu, ktorú bude zamestnanec povinný uhradiť zamestnávateľovi, ak nesplní svoj záväzok zotrvať u neho v pracovnom pomere počas dohodnutej doby.
Ak Vás téma zaujala a chcete sa dozvedieť viac, kontaktuje nás.
————————–
Používateľ beriete na vedomie. Advokát Vám môže poskytnúť kvalifikovane právnu pomoc iba v prípade, ak bude mať k dispozícii všetky skutočnosti týkajúce sa Vášho právneho problému. Vyššie uvedené informácie sú len informatívneho a všeobecného charakteru.
Autor
Mária Vančová