Emócie naše každodenné – vždy tu boli a budú, niekedy sú radostné, inokedy bolestivé, no sú naše a bez nich by sme to neboli my. Veď práve aj tým sa odlišujeme od iných foriem života. Sviatky, ktoré momentálne prežívame sú toho dôkazom. Pripomínajú nám tých, na ktorých nám záležalo.
smútok je v poriadku
Smútime, sme nostalgickí a je to normálne. Ak by sme nesmútili, zapierali by sme človeka v sebe. Teórií na zvládnutie smútku je niekoľko zo psychologického aj sociologického hľadiska. Niekto prežíva smútok vnútorne, iný zase navonok. Niekto vie lepšie spracovať svoje emócie, niekomu inému to ide ťažšie. Pravdou však je, že prekonať tento smútok nám nepomôže to, že budeme chcieť byť dokonalý a mať všetko dokonalé, ale to, že práve prítomnosť budeme vnímať ako dokonalú a tešiť sa z nej. A na minulosť budeme spomínať s úsmevom.
spomienky sú krásna vec
Pri týchto sviatkoch asi väčšine z nás napadne šálka kávy, čaju, či dobrota od babky, ktorá ich s láskou pripraví. Spolu si sadneme k stolu, potom ako sme na cintoríne zapálili sviečky svojim najbližším. Spomíname na tých, ktorí už nie sú medzi nami, na časy keď tu boli. A možno si to ani neuvedomujeme, ale emócie naše každodenné sú tu. Starká vytiahne z ošúchanej krabice staré fotografie a rozpráva nám príbehy predkov, ktorých sme nikdy nepoznali. Čaj, kávu dopíjame, ale ostávame sedieť pri stole a debatujeme ďalej. Rozprávame nielen o samotných sviatkoch, ale spomíname aj na tých, ktorým sú venované. Práve tieto chvíle pomáhajú vidieť veci, aké sú krásne a jedinečné. Možno sa nebudú opakovať a preto je potrebné si ich vychutnať naplno.
ako pavúk
Občas sa treba zastaviť, pospomínať… no nezabudnúť sa vrátiť späť do prítomnosti, lebo tu a teraz je to krásne, živé, radostné. Tento čas má byť dôstojný a nie smutný. Pospomínajme si na našich blízkych, ktorí už nie sú medzi nami, na tveselé chvíle, ktoré sme s nimi zažili.
Vraví sa, že pavúk je najoptimistickejšie zviera na svete. Zatvorte ho do sedemdecového pohára a ráno ho nájdete na viečku s novou pavučinou ako čaká na muchu. Buďte tým pavúkom, ktorý vníma situácie ako príležitosť.
…a barlička na zvládanie záťaže
Aby sme dodržali tradíciu tohto blogu, ktorý má odovzdávať tipy, rady, zaujímavosti aj po odbornej stránke, pripájame „barličku“ na zvládnutie emócie naše každodenné od popredných psychológov a koučov. Ak sa nevieme pohnúť a príde nám situácia nezvládnuteľná, spýtajme sa samých seba tieto otázky:
- Aká je táto situácia v skutočnosti?
- Aké pocity vo mne vyvoláva?
- Aké sú moje priority? (ciele, potreby, hodnoty)
- Sú moje činy a myšlienky v súlade s prioritami?
- Aké ďalšie možnosti mám, čo môžem v tejto situácii urobiť?
—————————————
K zamysleniu a na lepšie pochopenie seba, keď sa hneváme, smútime:
Hurdová, V. (2017). Moje milá smrti. – pravdivý príbeh českej ženy, ktorej zomrel manžel, keď čakala ich 3. dieťa
Copingové stratégie – model Basic Ph