Ako manažér mám svoj tím ľudí, ktorí reportujú priamo mne. Avšak často sa mi stáva, že im úlohy napriamo, bez môjho vedomia, zadáva aj môj nadriadený. Potom dochádza k situáciám, kedy mi kolega z tímu povie, že nemá čas riešiť mnou zadanú úlohu, pretože pracuje na niečom inom pre môjho šéfa. Ako riešiť takúto situáciu? A čo leadership? Mám pocit, že mi môj nadriadený takto uberá rešpekt pred mojimi kolegami, ale na druhej strane nemám odvahu mu to povedať.

Denník manažéra VIII.

 

A opäť tu máme jednu neľahkú úlohu. Ako zostať „politicky korektný“ a pritom nestratiť tvár a rešpekt svojho tímu? Ako vyhovieť nadriadenému a zároveň zachovať kontinuitu práce vášho tímu? Osloviť nadriadeného? Ako? Tvrdo? Asi nie… S „prosíkom“? Tiež nie… A čo takto osloviť niekoho iného? ?

Ak sa bojíte prísť za svojím nadriadeným a povedať si veci napriamo, skúste sa obrátiť na ďalšie postavy tohto príbehu – vašich podriadených.

Prečo vám o novej úlohe nepovedali? Prečo sa nespýtali na radu? Prečo s vami nediskutovali, čo má akú prioritu? Hoci v tejto situácii môže na prvý pohľad vyzerať váš nadriadený ako „ten zlý a vinný“, je to tak naozaj? Myslím si, že kľúčové a z dlhodobého hľadiska aj efektívnejšie, je začať u vašich podriadených. Vysvetliť im, že rozumiete, že „big boss je big boss“, ale vyťukať „Ahoj Martin, bol tu Tomáš a povedal, že máme teraz urgentne opraviť … detaily poviem, keď sa vrátiš“ – trvá naozaj pár minút. Takto by ste boli informovaný a vedeli ste o situácii vo svojom tíme.

Následne sa môžete rovno obrátiť na vášho nadriadeného s otázkou kedy, čo a ako potrebuje, že by ste mu radi s vaším tímom pomohli … Takto viete následne úlohy v tíme efektívnejšie prerozdeliť. Alebo, keď na danú úlohu vo vašom tíme naozaj nie je kapacita, môžete osloviť iného kolegu – manažéra, či vám niekoho na deň-dva „nepožičia“. Týmto spôsobom budete opraty tímu držať pevne v rukách a ešte aj pred nadriadeným vyzerať ochotne. ?

 

A čo keď ste práve na dovolenke alebo niekde mimo?

Ako správny manažér ste isto dbali na výber vašich podriadených, a podľa najlepšieho vedomia a svedomia ste zvolili šikovných ľudí so zdravým rozumom. Tak im dôverujte, že situáciu pochopia (bez toho, aby im klesla mienka o vás) a zvládnu. Koniec koncov, všetci ste na jednej lodi (firemnej). Úlohu nejdú robiť pre niekoho iného… Možno ju zvládnu aj za cenu jedného dlhšieho večera tak, aby si splnili aj povinnosti, ktoré majú od vás. Jasná dohoda o tom, že vás majú vždy informovať, vám umožní včas zasiahnuť.

 

Často. Nie raz, nie občas.

V celom probléme je podľa mňa kľúčové ešte jedno slovo – často.  A na to ďalšie – prečo? Prečo sa táto situácia často opakuje?

Niekedy sa najmä vo väčších korporáciách stáva, že nadriadený nadriadeného už nedovidí do pracovnej náplne bežných smrteľníkov a jednoducho nemá jasnú predstavu o vyťaženosti vašich ľudí. Možno si to len neuvedomil. Raz. Dvakrát. Ale často? V tomto prípade by som nadriadeného oslovila. Otvorene komunikovala ochotu pomôcť v akejkoľvek situácii, no za predpokladu, že vás bude informovať. Vždy. Aj keď si bude myslieť, že ste mimo. Keď budete zase späť, stále môžete veci rýchlejšie „upratať“, ako keď sa o situácii dozviete, až keď sa deadliny vašich úloh nepodarí splniť. Ak však máte pocit, že „častosť“ tejto situácie nie je náhodná alebo dôsledkom nevinnej nevedomosti, treba dať jasne najavo, že aj vy ste tu šéf ?.

 

———————–

Leadership: Viac o vedení a riadení ľudí a tímu:

Donnelly, J. H., Gibson, J. L., & Ivancevich, J.M. (1997). Management. Praha: Grada Publishing.
Ellemers, N., Gilder, D.D., & Haslam, S.A. (2004). Motivating individuals and groups at work: A social identity perspective on leadership and group performance. Academy of management review, 29(3), 459-478.
Hogan, R., Hogan, J., & Warrenfeltz, R. (2007). The Hogan Guide. Tulsa: Hogan Press.

Autor

Aneta Vančová, Jana Lišková