Téma dávania spätnej väzby pre mňa bola vždy zložitá. Predovšetkým v prípadoch, kedy spätná väzba nie je pozitívna. Lebo, povedzme si to narovinu – keď niekoho pochválite, tak ho asi skôr potešíte ako nahneváte. Ale čo v prípade, že feedback nie je pozitívny? „Kusnúť“ si takpovediac radšej do jazyka, aby sa dotyčný neurazil a nestali ste sa jeho neobľúbeným šéfom, ktorého bude všade (a hlavne v tíme) ohovárať? Prípadne dá sa vôbec pracovať s človekom, ktorý absolútne nevie prijímať kritiku konštruktívne?

 

Denník manažéra VI.

„Kusnutie si“ do jazyka je možno z krátkodobého hľadiska dobrá a ľahšia cesta, ale z dlhodobého je to cesta rovno do pekla … Pre každého je dôležité vedieť, ako sa mu v práci darí, čo robí dobre a čo zle. Nikto nechce byť prekvapený a nikto sa nechce cítiť hlúpo, keď zrazu zistí, že už pol roka robí niečo zle a všetci naokolo to vidia a hlavne o tom vedia. Podľa mňa môžeme na ilustráciu tejto situácie použiť scénu z jedného známeho filmu:

Dvojica sedí na káve – žena sa ponáhľa (vyťažená právnička) a muž (ktorý sa doma stará o dieťa) s ňou chce stráviť ešte pár minút… Pohádajú sa, žena je nervózna a tak narýchlo vypije posledný dúšok svojho kapučína, pričom jej na hornej pere zostane pena. Muž jej hovorí: „Máš na pere penu.“ Žena: „Zase ma len buzeruješ!“ Muž jej na to odvetí: „To chceš celý deň chodiť po meste s penou na pere?“ Žena sa na neho nahnevá a kým, si balí veci do kabelky, muž si odpije z jej kapučína, zostane mu na pere pena, pozrie na ženu a pýta sa: „Nechceš mi niečo povedať?“ Žena, keď vidí, ako smiešne vyzerá s tou penou okolo úst, rozosmeje sa, uzná, že mal pravdu, bozkom sa rozlúčia a obaja s úsmevom odchádzajú …

.nedať negatívny feedback je akoby ste zamestnanca…

pustili z tej kaviarne s penou na tvári. On s ňou bude chodiť celý deň po meste, všetci okolo na neho budú pozerať. Všetci budú vedieť, že niečo nie je v poriadku, iba on nie. A keď sa konečne pozrie po hodine cesty do zrkadla, bude sa cítiť neuveriteľne hlúpo … Čo myslíte, kedy budú jeho ohováračky horšie -keď ho na penu na ústach upozorníte už v kaviarni, alebo až keď s ňou precestuje pol mesta?

.negatívna spätná väzba sa nikdy ľahko nepočúva, ale…

ani nedáva. No asi sa zhodneme na tom, že ani vy by ste nechceli chodiť celý deň po meste s penou na pere. Preto v duchu – správajme sa tak, ako chceme, aby sa druhí správali k nám – treba zaťať zuby a predsa len sa odhodlať.  „Korigujúci feedback“ by mal poukazovať na to, čo je potrebné zlepšiť alebo zmeniť a navrhnúť riešenia ako to urobiť.

.spätná väzba (feedback) by mal byť:

✓ medzi štyrmi očami,
✓ konkrétny, konštruktívny a neodsudzujúci,
✓ zameriavať sa na to, čo treba spraviť, aby sa dosiahla náprava,
✓ vedený pokojným tónom,
✓ podporujúci sebareflexiu,
✓ zameraný na modifikovateľné správanie.

.skúste začať spätnú väzbu napríklad takto:

V budúcnosti skús …
Bol by som rád, keby si …
Nabudúce prosím …
Všimol som si …

.vždy je dobré uviesť ako príklad konkrétnu situáciu či správanie.

Jednoducho si treba pripraviť „argumenty“. Nie je nič horšie ako vágne, zovšeobecňujúce tvrdenia ako:

x Vždy robíš toto …

x Väčšina ľudí mi povedala, že sa im s tebou nepracuje dobre …

x Veľakrát si zareagoval neprimerane…

Tieto väčšinou zbytočne eskalujú diskusiu, kritizovaný sa začne brániť chytaním za slovíčka, dovoláva sa príkladov a kritiku jednoducho neprijíma. Ak však vec podáte vecne, bez zbytočných emócií a podložíte konkrétne príklady, kritika sa zvládne ľahšie.

.na záver nezabudnite…

Spätná väzba má obsahovať aj želaný stav. Opíšte na záver želanú zmenu/budúce správanie/výkon a špecifikujte potrebné kroky na nápravu. Pri takomto postupe (príklad zlého správania + konkrétny spôsob zmeny) minimalizujete „škody“ a aj veční „neprijímatelia“ kritiky ju predsa len spracujú ľahšie a časom možno aj konštruktívne …

 

————————————————

Viac o spätnej väzbe, jej formách, príklady z praxe a náhľad na danú problematiku z rôznych uhlov pohľadu nájdete:

.z oblasti riadenia a vedenia ľudí

Kubalák, M. (2013). Efektívne riadenie ľudských zdrojov. Eurokodex.

Letovancová, E. (2010). Psychológia v manažmente. UK v Bratislave.

Blanchard, K. a Johnson, S. (2015). Nový minútový manažér. Citadella.

.z riadenia a vedenia tímu

Kotter, J. (2007). Náš ľadovec sa rozpadá. Eastone Books.

Kollárik, T. a kol. (2008). Sociálna psychológia. UK v Bratislave.

.z nástrojov zisťovania spätnej väzby a poskytovania spätnej väzby

Kubeš, M. a Šebestová, Ľ. (2008). 360 stupňová zpětná vazba jako nástroj rozvoje lidí. Grada.

Hogan, R., Hogan, J. a Warrenfeltz, R. (2007). The Hogan Guide. Hogan Press.

.zo života a z oblasti vzťahov

Sohst, K. (2016). Citlivosť. Grada.

Harley, W.F. (2008). Moje túžby, tvoje túžby. Porta Libri.

Chapman, G. (2014). Päť jazykov lásky. Porta Libri.

.z oblasti vzdelávania

Reitmayerová, E. a Broumová (2012). Cílená zpětná väzba (Metody pre vedoucí skupin a učitele). Portál.

Autor

Aneta Vančová, Jana Lišková